Období: rok 2013

Veľmi moc vám ďakujem za takú podporu v čítaní! Ani neviete ako ma to nakoplo keď som tu po dlhej dobe prišla a videla som toľko prečítaní!!! :O Každý štvrtok víde jeden článok. Veľmi ste ma potešili!!! Urobím aj nejaký špeciál ;) Moc,moc vám ďakujem! V živote som si nemyslela že budem mať 20 prečítaní a nie na niektorých 73! Ešte raz diki! číst dál

Končeky palcov si olízal a pretrel si nimi jeho chlpaté obočie. Oh môj bože! Jak ja len neznášam ten jeho štýl! Jeho hudbu, swag a obliekanie. Je to hrozné! Mám veľkú trpezlivosť ale toto je obludnosť! pár krát sa povrtí v zrkadle ako taká baletka, a ide von s frajerkou. "Lila! Poď sem dole."  číst dál

Po škole som si vyšla na zmrzlinu. Poriadne ťažká vstupná písomka ma skolila. "To bude určite za 4!" pomyslela som si. Predavačke som dala 80 centov a pokračovala som. Veľmi rada chodím okolo našeho potoka. Vodička tam žblnká a všetko je ukľudňujúce. Tam ma napadávajú najlepšie myšlienky. No dnes ma nenapadlo nič iné okrem toho že mám projekt z menčiny. Zdá sa vám nenormále že na začiatku roka máme hneď projekt?! No bohužial našej novej jazykárke to príde normálne. A chudák Klára, ani nechápe zadanie. Nuž kto by pochopil zadanie, keď si učka vkráča do triedy, nadiktuje pár kľúčových slov po nemecky a zahlási že to je do piatku. Ako keby sme hrali "hádaj načo myslím". Bez školy by bolo všetko lepšie. Mala by som čas na Lukáša, na kamarátky a na domáce práce. A keď už hovoríme o tom domove, tak ma tak napadá že som dávno mala byť doma!!!  číst dál

O Marekovi som nepočula týždeň. Nedvíhal mi mobil a bol nedostupný. Chytali ma obavy. Čo ak je v nemovnici? Alebo mu rozbili mobil? V každom prípade to bolo veľmi napínavé. Na FB nebol ani na ostatních stránkach. Keď som im bola zazvoniť a spýtať sa či je všetko v poriadku, spoza záclon na mna vykukla nejaká starenka. nebola to jeho babka ani teta. Tú ženu som v živote nevidela. Zatiahla záclony a povedala že nikto nieje doma. odišla som domov a neriešila som to. No viete... myslíte si že je to len kamarát a prečo sa oňho tak bojím? kamarátim sa sním od svojho narodenia. Naše mamičky sa stretli v nemocnici. A tak spolu chodili na kávičky. Bol mi ako bratom. Možno nieje silný bitkár, ale zato je milý a pozorný. Chalani z ulice ho nepreberali ako by mali vyriešené účty. Chcela som ísť za tou starenkou sa spýtať kde je Marek, no niečo mi hovorilo nech to nerobím. V tej chvíli mi zazvonil mobil. "Ahoj! ideš von? o 5 minút pri tržnici. Alebo vieš čo? Stretneme sa pri kostole radšej." a hneď mi zavesil. Podľa hlasu som zistila že je to Marek. Nenechal ma ani odpovedať. Bolo to narýchlo pozvanie. Ani nie pozvanie. Skvôr príkaz. Došla som na miesto určenia. Stál tam celý opálený v nových šatoch. "Prepáč že som sa ti nehlásil, ale boli sme na dovolenke si oddýchnuť. A ešte jedna novina... Sťahujeme sa!"   číst dál

Bola tu nová. Jej zuby pripomínaly kukuricu a v jej očiach bolo poznať že bola vystrašená. No aj tak mi toto dievča prišlo sympatické. Možno že to teraz netušíte ale s týmto dievčaťom budeme naj kamošky. Volá sa Klára. Normálne dievča na novej škole. Plaché, slušné no však žiadna extra bifloška. "Ahoj volám sa Lili. Aspoň tak ma prezývajú."   číst dál

Ďakujem za neuveriteľne veľa videní pri mojich poviedkach... V písaní nehodlám skončiť čiže budú vychádzať ďalšie inšpirované príbehy. Cez prázdniny sa chodí po dovolenkách čiže som toho nič moc nenapísala. No určite sa to zmení. :) Ste úžasný a ešte raz ďakujem za vašu podporu! Môžete sa tešiť na nové články kežde "Zase oni!" je už na konci... Dáme si romantiku ;) číst dál

Chyba. Chyba je skúsenosť. Dlho som dumala nad tým prečo sú chyby našimi skúsenosťami. Došla som na ľahkú odpoveď. Najprv človek urobí chybu a trestá sa zato, alebo si to vyčíta. Príklad: Idem do obchodu a rýchlo sa ponáhlam. Všetko na lístku od mamy hodím do košíka a utekám do pokladne. Doma som zistila že som všetky potraviny kúpila zle. Ponaučenie? Músím si dávať pozor čo dávam do košíka a neponáhľať sa. Vidíte? Prečo rovno nepovieme: Oh prepáč za moju skúsenosť. Znie to zválšte ale skôr či neskôr sa chyby stanú skúsenosťami. Chyba sa dá prirovnať aj k bájke. je tam príbeh a nakoniec pon... číst dál

"Musim končiť Niki" povedala som do mobilu a Niku som následne zrušila. "Takže Nika ti volá a chce ísť s tebou von keď ste rozhádané? Zaujímavé" povedal Marek  naštvane. "Marek nemám čas ti to vysvetľovať! Poďme na chvíľku do cukrárne." povedala som rýchlo Marekovi, keď že k nám stále išli tý puberťáci. Vošli sme do krásnej zlatej cukrárne kde sme sa usadili čo najďalej od dverí. "Marek, Dávid ťa chce aj s jeho partiov zbiť! Dávaj si pozor. A čo si vlastne urobil?" oznámila som Marekovi. "Ja viem. " povedal smutne Marek. "Ale odkiaľ to ty vieš?" povedal znepokojujúco. Ja som mu povedala cel... číst dál

Ráno som sa zobudila s tým ža dnes nebudem robiť nič iné ako len oddychovať. Urobila som si kakao s rožtekom a sadla som si za počítač. Ma gmaili ma čakalo niečo divné. Napísal mi Dávid: Prečo si nás odpočúvala?! Skoro by ťa zbili!!! Dávaj si pozor kde strkáš uši. Ja som nečakala a rýchlo som mu odpísala: Ja som vás neodpočúvala. Bola som pri tržnici a počula som vás sa baviť o mojom kamarátovy. No vy s tvojou bandičkou ste sa na mňa vrhli!!! Čo sa ti vôbec stalo? Bol si úplne v pohode. Na to mi odpísal že do toho ma nič. A o chvíľku pokračovala kabelový rozhovor, ktroý sa vyvíjal do hádky.... číst dál

Citíla som sa ako v Jamesovi Bondovi , ale bez strielačiek. V tom som zbadala múr. Chcela som sa za ním schovať, ale kedže mi tý chalani doslova "olizovali päty" tak som nestíhala. Nebola som nejaký extra bežec a ešte k tomu mám výdrž ako leňohod. Po chvíľke keď ma začalo pichať v boku a nestíhala som dýchať, samozrejme ako inak, chytili ma. Predstavovala som si ako prídem domov s monoklami aj na miestach na ktorých monokle nemôžu byť. Dávid ma ihneď spoznal. Ja som si sadla na chladnú zem aby sa mu pohodlejšie ma bilo. Ale nie Dávid nemal našťastie to srdce ma zbiť a preto mi iba dohovoril... číst dál