Po škole som si vyšla na zmrzlinu. Poriadne ťažká vstupná písomka ma skolila. "To bude určite za 4!" pomyslela som si. Predavačke som dala 80 centov a pokračovala som. Veľmi rada chodím okolo našeho potoka. Vodička tam žblnká a všetko je ukľudňujúce. Tam ma napadávajú najlepšie myšlienky. No dnes ma nenapadlo nič iné okrem toho že mám projekt z menčiny. Zdá sa vám nenormále že na začiatku roka máme hneď projekt?! No bohužial našej novej jazykárke to príde normálne. A chudák Klára, ani nechápe zadanie. Nuž kto by pochopil zadanie, keď si učka vkráča do triedy, nadiktuje pár kľúčových slov po nemecky a zahlási že to je do piatku. Ako keby sme hrali "hádaj načo myslím". Bez školy by bolo všetko lepšie. Mala by som čas na Lukáša, na kamarátky a na domáce práce. A keď už hovoríme o tom domove, tak ma tak napadá že som dávno mala byť doma!!!
(doma) Crrrrn crrrn! (zdvihnem mobil) "Prosím?"
"Ehm nezdá sa ti že náš vzťah sa stráca? Odmietaš každé rande!" poznamenal Luky
"No to povec našej učke nemčiny! Vieš koľko nám navalila úloh?!"
"Ale ja nechodím s tvojou učiteľkou ale s tebou!
"Sľubujem že pôjdem zajtra s tebou von!"
"Tak dobre..." zavesil Lukáš.
Otvorím učebnicu a začnem sa učiť. Keď som pripravená na ďalší deň v blázinci, idem na počítač pozrieť si Facebook. Nič nové... Klára mi poslala žiadosť o kamarádstvo a to bolo všetko. Nuž mala som všetko spravené a to znamenalo jedno. Pustila som si pesničku a žačala som znova tancovať. Niekto má za drogu svojho frajera, niekto hudbu, ale ja tanec. Mohla by som pretancovať celý deň. Pokiaľ by mi do toho neprišla domov mama. Uťahaná ako vždy si lahla do postele a zaspala. Kto by nechcel spať po namáhavej nočnej? Dospeláci to majú ťažké. Pracujú. Starajú sa o rodinu. Platia za domácnosť. Mamu až odivujem :D
Pokračovanie na budúce...
2025 ©