Období: září 2013

Po škole som si vyšla na zmrzlinu. Poriadne ťažká vstupná písomka ma skolila. "To bude určite za 4!" pomyslela som si. Predavačke som dala 80 centov a pokračovala som. Veľmi rada chodím okolo našeho potoka. Vodička tam žblnká a všetko je ukľudňujúce. Tam ma napadávajú najlepšie myšlienky. No dnes ma nenapadlo nič iné okrem toho že mám projekt z menčiny. Zdá sa vám nenormále že na začiatku roka máme hneď projekt?! No bohužial našej novej jazykárke to príde normálne. A chudák Klára, ani nechápe zadanie. Nuž kto by pochopil zadanie, keď si učka vkráča do triedy, nadiktuje pár kľúčových slov po nemecky a zahlási že to je do piatku. Ako keby sme hrali "hádaj načo myslím". Bez školy by bolo všetko lepšie. Mala by som čas na Lukáša, na kamarátky a na domáce práce. A keď už hovoríme o tom domove, tak ma tak napadá že som dávno mala byť doma!!!  číst dál

O Marekovi som nepočula týždeň. Nedvíhal mi mobil a bol nedostupný. Chytali ma obavy. Čo ak je v nemovnici? Alebo mu rozbili mobil? V každom prípade to bolo veľmi napínavé. Na FB nebol ani na ostatních stránkach. Keď som im bola zazvoniť a spýtať sa či je všetko v poriadku, spoza záclon na mna vykukla nejaká starenka. nebola to jeho babka ani teta. Tú ženu som v živote nevidela. Zatiahla záclony a povedala že nikto nieje doma. odišla som domov a neriešila som to. No viete... myslíte si že je to len kamarát a prečo sa oňho tak bojím? kamarátim sa sním od svojho narodenia. Naše mamičky sa stretli v nemocnici. A tak spolu chodili na kávičky. Bol mi ako bratom. Možno nieje silný bitkár, ale zato je milý a pozorný. Chalani z ulice ho nepreberali ako by mali vyriešené účty. Chcela som ísť za tou starenkou sa spýtať kde je Marek, no niečo mi hovorilo nech to nerobím. V tej chvíli mi zazvonil mobil. "Ahoj! ideš von? o 5 minút pri tržnici. Alebo vieš čo? Stretneme sa pri kostole radšej." a hneď mi zavesil. Podľa hlasu som zistila že je to Marek. Nenechal ma ani odpovedať. Bolo to narýchlo pozvanie. Ani nie pozvanie. Skvôr príkaz. Došla som na miesto určenia. Stál tam celý opálený v nových šatoch. "Prepáč že som sa ti nehlásil, ale boli sme na dovolenke si oddýchnuť. A ešte jedna novina... Sťahujeme sa!"   číst dál

Bola tu nová. Jej zuby pripomínaly kukuricu a v jej očiach bolo poznať že bola vystrašená. No aj tak mi toto dievča prišlo sympatické. Možno že to teraz netušíte ale s týmto dievčaťom budeme naj kamošky. Volá sa Klára. Normálne dievča na novej škole. Plaché, slušné no však žiadna extra bifloška. "Ahoj volám sa Lili. Aspoň tak ma prezývajú."   číst dál

Ďakujem za neuveriteľne veľa videní pri mojich poviedkach... V písaní nehodlám skončiť čiže budú vychádzať ďalšie inšpirované príbehy. Cez prázdniny sa chodí po dovolenkách čiže som toho nič moc nenapísala. No určite sa to zmení. :) Ste úžasný a ešte raz ďakujem za vašu podporu! Môžete sa tešiť na nové články kežde "Zase oni!" je už na konci... Dáme si romantiku ;) číst dál