Období: rok 2013

Bola som vonku s kamarátkami. Pršalo a bola zima. Nika nám ponúkla že môžeme ísť k nej domov sa zohriať. Ale jej foter vraj spí a tak by sme museli byť potichu. Keď Nika dopovedala túto vetu, všetci to odmietli pretože, už len kto by sa chcel pozerať na seba v malej izbe a držať hubu?! Po chvíľke všetci odišli domov. Mne sa ešte nechcelo a tak som ostala vonku sama. Na tržnici za mnou sa objavila partička teenegerov ktorí sa nevedia vpratať do kože. Volali na nich políciu veľa krát, no oni sa vždy vrátia. Skáču po stánkoch a hovoria si parkúristi! Na ich skoky sa pozerať nedalo. Samé pády, modriny, zlomené ruky... A to sa len húpali na lanovke, na ktorú chodia počas táborov deti vo veku 8 rokov. Ale sú to gangstry. Nedávno do tejto skupinky detičiek stiahly môjho spolužiaka. Mal to v rodine ťažké... Jeho brat drogoval, a ostatní pili. Bolo mi ho veľmi ľúto, lebo som si niečím podobným prešla. Začal fajčiť, piť a pomalinky pomaličky po kúskoch sa prestal učiť. A to nemal v hlave vzduch. Jeho partia nemala každý deň nič iného na práci ako sa rozpávať kto komu ruky zláme, kto komu ústa rozbije. No jednoducho hrôza! Ich partička sa zkládala z jedného 18-ročného (ktorý im kupoval cigarety), cigáňov a všeliakej hávede. Keď v tom som začula ako sa rozprávajú že zbijú môjho dobrého kamaráta Mareka! Zrazu ma zbadal Dávid. "Hej! Hentá nás odpočúva. Pome na ňu! Dohovoríme jej aby nesnorila!" Začali za mnou bežať, no ja som ani chvíľku nečakala a bežala som tiež.  číst dál

Neviem ako to tu chodí :) Sem slovenka, ale budu se snažiť písat po česky :) Češi sorry za chybi. Prosím sledujte moje články :) Budu delat i hocijaké príbehy na pokračování protože písanie ma moc baví. číst dál