Články od Marif

Bohužiaľ, keď si moja mama vzala Eduardovho otca museli sme prestúpiť na novú školu. A vlastne toho ani neľutujem, na starej škole som bola vystavovaná potupe. A tie kravy z iných tried na mňa iba nadávali. Postavila som sa pred triedu. Ja som chodila do 9.B zatiaľ čo Eduard do 8.A . "Dobrý deň dievčatá a chlapci." zahlásim ten debil keď vošiel do triedy. Čo iné by ste čakali od puberťiakov ako pohlady level opica. Len čo si Eduard sadol do lavice se nejakou babou, už do neho jeho noví spolužiaci rýpali. "Ale ahoj zajac," zasmial sa akýsi nízky tučný chlapec "ty si zrejme z tých biflí že?!"... číst dál

Bože, ako ho ja len neznášam!!! Ten jeho ulízaný štýl. V ktorej riti nebol ten človek nieje dôležitý. Končeky palcov ci olízol a pretrel si svoje čierne obočie. Negéloval si vlasy a hodil svoj "sladký" ksichtík do zrkadla. Otočil sa na mňa a vravel: "Idem na rande. Odkáž matke že sa vrátim v neskorej hodine." Ako to myslel v neskorej hodine?! Veď chodí spať o 20:00! A rande?! Ktorá chudera by ho len chcela? Vyplazila som na neho jazyk aby som ho naštvala a dodala som: "Ale veď tvoj macko Genli bude smutný." ( Mám macka s ktorým spí aj keď má 15). "Oh, sestrička nikdy nepochopíš čo to je slu... číst dál

Polovica z vás asi má facebook. Ja ho využívam na komunikáciu so sestrou ktoré pracuje v Anglicku. Alebo s kamarátmi. No najviac ma vie naštvať taký ranný uplakaný statusík v ktorom sa dočítam ako niekomu niekto zlomil srdce, ako mu je to ľúto a chcel by to zmeniť. Milí statusáry, uvedomujete si že to nikoho nezaujíma?! Alebo status ako: Dneš o 13:26 som zmokla. Nemala som dáždnyk. Museľa som ísch domov mokré. Znova. Koho  to preboha zaujíma?! Mňa nie. Prečo nejdete von a nepoviete si: Ahoj ja ťa mám rada viac ako kamaráta. Nesúsime to spolu? On/ona vám poviedia buď ano alebo nie. Ak nie tak sa stým zmierte. Nájdete si iného/inú. A popisky fotiek? To je čo čítať. "Som aká som. Nezmeníš ma :***!" No úžas. Kto ťa chce zmeniť? Kto? Každý má tvoju povahu hlboko v pr*el*... A ten kto ťa chce zmeňiť je nenormálny lebo každý človek je originál. A keď si oddelíte toto z FB, načo sú statusy? Sú na vyznávanie lásky? Alebo na údaje ako že koľko je hodín aké je počasie atď...? Ja už ani neviem načo tie statusy sú. Boli by ste niekto dobrý a povedal mi to? A dúfam že tento krátky článok vám niečo povedal do duše. A možno aj Vy sa posnažíte zmeniť facebook. číst dál

Valentýn... Veľa ľudí vie čo to je za sviatok, no málo kto vie legendu. číst dál

Milí čitatelia, číst dál

Veľmi moc vám ďakujem za takú podporu v čítaní! Ani neviete ako ma to nakoplo keď som tu po dlhej dobe prišla a videla som toľko prečítaní!!! :O Každý štvrtok víde jeden článok. Veľmi ste ma potešili!!! Urobím aj nejaký špeciál ;) Moc,moc vám ďakujem! V živote som si nemyslela že budem mať 20 prečítaní a nie na niektorých 73! Ešte raz diki! číst dál

Končeky palcov si olízal a pretrel si nimi jeho chlpaté obočie. Oh môj bože! Jak ja len neznášam ten jeho štýl! Jeho hudbu, swag a obliekanie. Je to hrozné! Mám veľkú trpezlivosť ale toto je obludnosť! pár krát sa povrtí v zrkadle ako taká baletka, a ide von s frajerkou. "Lila! Poď sem dole."  číst dál

Po škole som si vyšla na zmrzlinu. Poriadne ťažká vstupná písomka ma skolila. "To bude určite za 4!" pomyslela som si. Predavačke som dala 80 centov a pokračovala som. Veľmi rada chodím okolo našeho potoka. Vodička tam žblnká a všetko je ukľudňujúce. Tam ma napadávajú najlepšie myšlienky. No dnes ma nenapadlo nič iné okrem toho že mám projekt z menčiny. Zdá sa vám nenormále že na začiatku roka máme hneď projekt?! No bohužial našej novej jazykárke to príde normálne. A chudák Klára, ani nechápe zadanie. Nuž kto by pochopil zadanie, keď si učka vkráča do triedy, nadiktuje pár kľúčových slov po nemecky a zahlási že to je do piatku. Ako keby sme hrali "hádaj načo myslím". Bez školy by bolo všetko lepšie. Mala by som čas na Lukáša, na kamarátky a na domáce práce. A keď už hovoríme o tom domove, tak ma tak napadá že som dávno mala byť doma!!!  číst dál

O Marekovi som nepočula týždeň. Nedvíhal mi mobil a bol nedostupný. Chytali ma obavy. Čo ak je v nemovnici? Alebo mu rozbili mobil? V každom prípade to bolo veľmi napínavé. Na FB nebol ani na ostatních stránkach. Keď som im bola zazvoniť a spýtať sa či je všetko v poriadku, spoza záclon na mna vykukla nejaká starenka. nebola to jeho babka ani teta. Tú ženu som v živote nevidela. Zatiahla záclony a povedala že nikto nieje doma. odišla som domov a neriešila som to. No viete... myslíte si že je to len kamarát a prečo sa oňho tak bojím? kamarátim sa sním od svojho narodenia. Naše mamičky sa stretli v nemocnici. A tak spolu chodili na kávičky. Bol mi ako bratom. Možno nieje silný bitkár, ale zato je milý a pozorný. Chalani z ulice ho nepreberali ako by mali vyriešené účty. Chcela som ísť za tou starenkou sa spýtať kde je Marek, no niečo mi hovorilo nech to nerobím. V tej chvíli mi zazvonil mobil. "Ahoj! ideš von? o 5 minút pri tržnici. Alebo vieš čo? Stretneme sa pri kostole radšej." a hneď mi zavesil. Podľa hlasu som zistila že je to Marek. Nenechal ma ani odpovedať. Bolo to narýchlo pozvanie. Ani nie pozvanie. Skvôr príkaz. Došla som na miesto určenia. Stál tam celý opálený v nových šatoch. "Prepáč že som sa ti nehlásil, ale boli sme na dovolenke si oddýchnuť. A ešte jedna novina... Sťahujeme sa!"   číst dál

Bola tu nová. Jej zuby pripomínaly kukuricu a v jej očiach bolo poznať že bola vystrašená. No aj tak mi toto dievča prišlo sympatické. Možno že to teraz netušíte ale s týmto dievčaťom budeme naj kamošky. Volá sa Klára. Normálne dievča na novej škole. Plaché, slušné no však žiadna extra bifloška. "Ahoj volám sa Lili. Aspoň tak ma prezývajú."   číst dál