Kuro

Dnes som si pripravila osobnejšou báseň, dúfam, že sa tam tiež niekto nájde (:

Kráčam ulicou sám,

kde kamarátov zohnať mám?

Niekoho komu môžem veriť neustále,

niekto, kto má rovnako na káre.

 

,,Choď medzi ľudí," vraveli,

no ja som ich mal v prdeli.

Pokiaľ mám nájsť pravého priateľa,

nebude ich priveľa.

 

Spísať zoznam podobností,

bez veľkých podrobností.

A koho si k telu pustím,

už nikdy neopustím.

 

Koľko vecí by o mne vedel,

na prdeli by už nesedel.

Ako zrujnovať stavané,

mu časom vložím do dlane.

 

A po nociach, keď slnko spí 

a vonku čierno-čierna tma,

do očí mi hladí,

na všetkých funguje karma.

 

Priateľ taký síce našiel sa,

poď Kuro, spievajme

kľudne sa vyjašme,

že, našli sme sa.

 

Maj na mňa spomienky,

malé slané kvapôčky.

To je jediné čo chcem,

aj keď viem, že to nedostanem.

 

Podrazy, podrazy,

neboli dva povrazy.

Každý sme šli za jeden,

bol to krásny sen.

 

A keď ručička druhý krát dvanástku prešla,

,,Dobré ráno, mašľa!" 

Niekedy bych ho niečím tasla,

jeho otravnosť stále rástla.

 

No vedela som, že je to on,

a ja pri ňom sama sebou som.

A tak Kuro, prečo

povieš komu kde čo?

 

Toľko šancí ti dám,

až si neuvedomíš jak ťa rada mám.

A pokiaľ niečo pokašlem,

ja za to nemôžem.

 

Vždy si bol presvedčený o mojej nevine,

ale rozsudok ma neminie.

Keby som si srdce vedela rozdeliť na veľa častí,

i ty dostaneš srdca dosti.

 

No ty ho máš, neveríš?

Snáď si na ušiach sedíš?

Kebych mohla, si môj brat

mohli by sme sa viac spoznať.

 

Na ďalšiu noc už nenapísal, opustil.

Či som ja stratila jeho alebo on mňa stratil?

,,Nájdi si priateľa," vraveli,

no sami takého nemali.

 

Keby mali, tak by vedeli,

že darovať niekomu kúsok seba,

nie je nikoho denný chleba.

 

Koľko vecí som ti dala,

na teba sa chvíľ naspomínala,

Kde si, Kuro kamarát,

ako môj nevlastný brat.

 

Vraj si nájdem lepšieho a na neho zabudnem,

a tak si na zem sadnem.

Sedím v kúte úplne sama,

nikomu sa moc neotváram, a?

 

A tak znova rozmýšľam, ako si to myslel,

no ták, mel!

Už neodpovie nik,

počuť len slabý vzlyk.

 

Vraj dievča a chlapec nikdy nebudú môcť byť priatelia,

aj keď si veria.

Nuž stratili sme sa v bludisku,

ty tam, ja tu a riešime rubikovu kocku.

 

Na ľudí pozerám s prižmúrenými očami,

a ty kdesi za horami, dolami

si bol iný ako ja, to bezpochýb

len času trochy...

 

A tak sa pýtam svojej karmy,

kam padnem, keď už som na dne?

Život mení svoje farby,

a my už spolu nie sme.

 

Z rohu ťa zdravím Kuro,

ešte mám pred očami šero,

bol to už jeden rok,

bol to môj správny krok.

 

Kedysi som niekoho takého stratila

a vďakou ho zaplavila,

za tie spomienky čo mi dal,

a za to, že rád ma mal.

 

A tak ti aspoň  ďakujem,

že pri tebe sa len smejem.

A už keď nie navonok,

tak je všetko ok.

 

Máš záhadnú auru,

vravím ti teraz ja,

na teba sa ťako zabúda.

Teraz nech mi srdce uzavrú.

 

Kto bude keď nie ty?

Vraj ľudí sú plné čaty.

Svoje JA som dala len dvom,

toto ja som.

 

Kuro ostaň silný,

ľudia bývajú mylní.

Nech sa ti darí, prajem ti,

ďakujem za pekné momenty.

 

A či si stratil mňa alebo ja teba stále neviem,

ale asi se ubíráme špatným směrem,

Tedy jen podle mého je tohle špatně,

poděkuji za to karmě.

 

Pripadám si ako mašla,

pri tebe som sa našla.

Odkedy so mnou nie si,

nedejú sa veľké veci.

Len sa viac zamotávam, hrotím,

pod uzlami sa potím,

a ba nech aj zhorím!

No tak, Kuro, sorry.

 

-Marif