Kamarádstvo

Ahojte, určite každý máte kamaráta/ku na ktorom vám veľmi záleží, že? Naozaj záleží? Tak vám teraz poviem, čo sa v takomto kamarádstve môže stať. Toto kamarádstvo bolo nezvyčajné - internetové. Samozrejme, vzťahy na diaľku nebudú fungovať, bla bla bla... Ale aj tak, toto bolo iné. Bola najprv obyčajné NPC (článok: Dá sa mať alergiu na ľudí?), a potom som si uvedomila ako mi na jednom človeku záleží. Posielali sme si správy denno denne, 24 hodín, stala sa z nej moja naozajstná priateľka, nie len internetový pseudokamoš. Vedela som, že sa jej známky v škole horšili, bol to predsa najťažší ročník na základnej škole. Brala som to mávnutím ruky. Bavili sme sa ďalej, veď čo. V marci keď som oslavovala narodeniny mi posala balíček. Bol to náš prvý fyzický kontakt, reálny, vedela som, že sa tej krabice dotýkala, vedela som, že dopis čo písala písala rukou a vkladala doň myšlienky. Verím v jednu vec, a to, že keď získate niekoho dôležitého, niekoho musíte aj stratiť. V ten deň, keď mi došiel balíček, mi oznámili rodičia že mi zomrela babička. Plakala som a kamrátka (budeme ju nazývať Klára) ľutovala, že mi ho poslala v nevhodný čas. Ja som jej poďakovala a povedala, že to nie je jej chyba. Bola som rada, pretože som ucítila, že toto dievča bude niečo vínimočné v mojom živote. A tak to aj bolo, postupom času sme si našli viac a viac spoločných záľub, viac a viac spoločného času a hovorov. V Apríli mi povedala Klára, že odchádzajú v júni na dovolenku do Talianska, že či idem s nimi. Jej druhá kamarátka (taktiež internetová), nemohla kvôli otcovi. Potešila som sa a dovolili mi to aj rodičia. Boli sme nehorázne šťastné, že sa uvidíme a konečne sa obímeme a budeme spolu. Moji rodičia sú dve chodiace slubotechny a tak samozrejme, som nemohla ísť. Keď sme sa to s Klárou dozvedeli, veľmi sme plakali. Vrela vo mne nenávisť, že mne život nepraje, že prečo nemôžem stretnúť moju spriaznenú dušu. Ale dohodli sme sa na prázdniny - o prázdninách sa určite stretneme! Aj sme sa stretli :) V aute, keď nasadla, objali sme sa a ona so slovami: "Tak jsi tu, Maťa." A ja som pocítila jeden veľký vďak voči bohu, že som sa s ňou stretla. Týždeň u nej v česku bol mega - vyspávačky, nákupy, kino, hry, anime. No skrátka super!!! V ďalšom týždni sme mali ísť k nám na Slovenko a tak sa aj stalo. Moje mesto je naozaj nudné - v súčastnosti je rozkopané, žiadne obchodné centrum, žiadna zábava ani nič podobné. A tak som to aj pocítila, nevedela som ako ju zabaviť. Cítila som ako sa jej u nás nepáči, ani mne sa u nás nepáči. Veď u nich sme boli v dome s bazénom a tu? Čo tu? Začali sme si ísť na nervy a tam sa to všetko začalo... Skurvene začalo... Len čo odišla, hneď som jej prezrela sociálne siete a zistila som, že sa plánovala stretnúť po tom ako odíde aj s druhou internetovou kamarátkou. Cítila som sa tak ako... Nevýnimočne? Žiarlila som? Odkopnutá? Sama neviem čo to bolo. Vtedy začal náš vzťah upadať, ona po príchode naspäť do česka trávila čas s jej kamarátkami a ja so svojimi. Dnes by som sa asi nakopala do zadku, prečo som sa jej nevenovala. Potrebovali sme len čas na rozmyslenie, na oddych od seba ale to sa zmenilo na odcudzenie. Boli sme zasa od seba ďaleko stovky kilometrov, ale duševne ešte ďalej. Jedného dňa, keď som to nevydržala, napísala som jej. Všetko som to zo seba dostala, prečo mi nikdy nenapísala od tej doby?! A ona povedala, že má na to svoje dôvody... Bola to moja chyba? Vždy sme si vraveli že budeme spolu na jednej strane, ale už to tak nebolo. Povedala, že bude mi vždy veriť a budem pre ňu tá TOP a ja som jej tvrdila to isté. Ale potom som svojej druhej kamarátke ktorú Klára neznášala vravela, drby o Kláre pretože som sa bála, že ju stratím. Zmenila som sa, bola som arogantná sviňa, piča bez mozgu, správala som sa k svojim blízkym tak hnusne, nevidela som čo chcú a oni len ticho trpeli a čakali. Po stráte Klári som si povedala STOP. Zmením sa kvôli nej a kvôli všetkým na kom mi záleží, odhodím spoločenskú masku kedy som sa snažila vyhovieť každému. Snažím sa doteraz kvôli nej zmeniť a raz sa jej ozvem ! Ale dozvedela som sa, že ona má svoju vlastnú novú skupinku, že ohovárala chlapca ktorého má rada a nechcem ani vedieť čo hovorila o mne... Z nej sa stala sliepka, sviňa... A pritom to bolo vždy naopak. Po našej prvej hádke povedala, že ona sa bude cítiť so všetkými ľudmi sama, keď bude bezomňa... Ale dnes sa pýtam: "Je to ešte pravda, alebo na mňa zabudla?"... Keď budem s Klárou stratím druhú kamarátku a keď budem s druhou, stratím Kláru. Nebaví ma už naďalej pozerať sa na to všetko z ďialky... Zmením sa a budem konať (: 

PS: Stalo sa vám tiež niečo takéhoto?...

-V poslednej dobe viac Marif ako inokedy predtým... (: