O Marekovi som nepočula týždeň. Nedvíhal mi mobil a bol nedostupný. Chytali ma obavy. Čo ak je v nemovnici? Alebo mu rozbili mobil? V každom prípade to bolo veľmi napínavé. Na FB nebol ani na ostatních stránkach. Keď som im bola zazvoniť a spýtať sa či je všetko v poriadku, spoza záclon na mna vykukla nejaká starenka. nebola to jeho babka ani teta. Tú ženu som v živote nevidela. Zatiahla záclony a povedala že nikto nieje doma. odišla som domov a neriešila som to. No viete... myslíte si že je to len kamarát a prečo sa oňho tak bojím? kamarátim sa sním od svojho narodenia. Naše mamičky sa stretli v nemocnici. A tak spolu chodili na kávičky. Bol mi ako bratom. Možno nieje silný bitkár, ale zato je milý a pozorný. Chalani z ulice ho nepreberali ako by mali vyriešené účty. Chcela som ísť za tou starenkou sa spýtať kde je Marek, no niečo mi hovorilo nech to nerobím. V tej chvíli mi zazvonil mobil. "Ahoj! ideš von? o 5 minút pri tržnici. Alebo vieš čo? Stretneme sa pri kostole radšej." a hneď mi zavesil. Podľa hlasu som zistila že je to Marek. Nenechal ma ani odpovedať. Bolo to narýchlo pozvanie. Ani nie pozvanie. Skvôr príkaz. Došla som na miesto určenia. Stál tam celý opálený v nových šatoch. "Prepáč že som sa ti nehlásil, ale boli sme na dovolenke si oddýchnuť. A ešte jedna novina... Sťahujeme sa!"
"Ahá... A kam prosím ťa?!" zazmätkovala som.
"Tu do vedlajšieho mesta." pohodovo ukázal rukou na západnú časť mesta a ruku si strčil do vačku.
"Čiže sem budeš hodiť?"
"Ano"
"Tak to je super :)"
"Nejdeme sa niekam prejsť?"
"Môžeme"
A tak som si vykračovala s Marekom po meste. Bolo to smutné ale aj veselé. Prehliadal si každé miesto v meste kde sme mali spolu zážitok a spomínal. Zasmiali sme sa a porozchádzali domov. Chalani ho už nebudú chcieť zbiť ani šikanovať. Všetko bolo vybavené a vyriešené. Mali nájomníka, (tú starenku) a boli aj presťahovaní. Posledný deň na v starom meste. Ráno som sa sním bola rozlúčiť. Dal mi klúčenku s polkou srdiečka a on mal tu druhú. Objal ma a rozlúčil sa. Nasadol a odfrčal reč. Ja som mu kývala až dokým nebol ďaleko. No pri tom obímaní som zistila že to čo som k nemu cítila nebolo len kamarádstvo...
Koniec.
PS: Ďakujem za neuveriteľnú podporu pri tvorbe. :)
2025 ©