"Musim končiť Niki" povedala som do mobilu a Niku som následne zrušila. "Takže Nika ti volá a chce ísť s tebou von keď ste rozhádané? Zaujímavé" povedal Marek naštvane. "Marek nemám čas ti to vysvetľovať! Poďme na chvíľku do cukrárne." povedala som rýchlo Marekovi, keď že k nám stále išli tý puberťáci. Vošli sme do krásnej zlatej cukrárne kde sme sa usadili čo najďalej od dverí. "Marek, Dávid ťa chce aj s jeho partiov zbiť! Dávaj si pozor. A čo si vlastne urobil?" oznámila som Marekovi. "Ja viem. 
" povedal smutne Marek. "Ale odkiaľ to ty vieš?"
povedal znepokojujúco. Ja som mu povedala celý príbeh, a on nečinne počúval a počúval. "A čo si teda urobil keď po tebe idú?" jemne som sa ho spýtala. "Aaale, raz mi jeden chalan požičal USB. Bol to Adam. Bolo to kvôli prezentácii. Ale ja som to USB stratil. A keď som ho našiel bolo zničené." ukázal mi Marek rozrdtené USB. "To je ten problém? USB?! Veď mu kúp nové!" poradila som Marekovi. "No lenže medzi časom sa Adam dostal do tej partie. Počkali si ma pred školou že ma pôjdu zbiť. Keď už mi dávali prvú ranu, zbadala ich riaditeľka ktorá išla domov. Dala mu zníženú známku zo správania." dohovoril Marek s menšími obavami. Adam bol Marekov spolužiak ktorý mal istí osud ako Dávid. Nebolo to iba o USB ale aj o škandále na celej škole. Hmm, ale aj tak by ma zaujímalo prečo ide po ňom Dávid a nie Adam. Vraž že preto lebo Dávid sním mal menšie konflikty, a Adamovy to bolo jedno preto že to bolo dávnejšie a nechcel sa biť. Do cukrárne vošiel Dávid aj Adam. "Poďte von!!!" zahučal po nás Dávid. Ešte ani poriadne nedokričal, už ho z cukrárne vyhodili. S Marekom sme ani "ň" nepovedali potom ako ich vyhodili. Vykukla som cez výklad či nás čakajú vonku. Nikto vonku nebol. "Už radšej idem. Ty by si mal ísť tiež!" zahlásila som a odišla. Mareka som vydela ako vyšiel hneď po mne. Prišla som domov a sadla si za počítač. Samozrejme že som mala e- maili od Dávida. Neodpisovala som mu. Vedela som že som urobila dobrú vec.
Pokračovanie na budúce...
2025 ©