Citíla som sa ako v Jamesovi Bondovi , ale bez strielačiek. V tom som zbadala múr. Chcela som sa za ním schovať, ale kedže mi tý chalani doslova "olizovali päty" tak som nestíhala. Nebola som nejaký extra bežec a ešte k tomu mám výdrž ako leňohod. Po chvíľke keď ma začalo pichať v boku a nestíhala som dýchať, samozrejme ako inak, chytili ma. Predstavovala som si ako prídem domov s monoklami aj na miestach na ktorých monokle nemôžu byť. Dávid ma ihneď spoznal. Ja som si sadla na chladnú zem aby sa mu pohodlejšie ma bilo. Ale nie Dávid nemal našťastie to srdce ma zbiť a preto mi iba dohovoril medzi štyrmi očami. Medzi jeho slovami so ani nedýchala. Bola som veľmi pekne prekvapená aký ma rozumný slovník.Ale predsa len si mohol tie nadávky odpustiť. "Chápeš? Tak nám daj pokoj!" dokončil rozhovor Dávid. Ja som vstala a oprášila sa. Zem bola mokrá, studená, špinavá a ja som na nej prežívala šok. Keď som sa obzrela po chalanoch už tam neboli. Bola som nad mieru šťastná že ma nezbili. Ja som sa po divnom dni rozhodla ísť domov. Moje mokré veci som hodila na radiátor a sadla som si ku telke že budem konečne čilovať. V tom ma napadlo že nemôžem nechať Mareka zbiť tými chalanmi. Vraj že jeden z tej partie skoro niekumo podrezal krk keď bol v podnapitom stave. Nechcem aby takto dopadol. Ale zároveň to nemuselo byť až také zlé. V každom prípade som sa oňho bála. Moje sladké čilovanie mi prekazila staršia sestra s jej priatelom. "Ideme do izby, a ty buď vypadni alebo si zvýš hlasitosť telky na maximum!" zarevala na mňa ségra. Bože! Vedela som čo sa bude diať a tak som išla pre kamošku. Keď v tom som mamu s ockom. "Poď domov veď prší" zvolala mama. S úšklebom na tvári som sa k nim pripojila. Vedela som že sestra dostane to čo si zaslúži. Keď sme prišli domov tak sa dialo to čo som si myslela. Nemusím to opisovať ďalej. Ségra má zarach. "Ach ten sladký pocit odvety." vyplazila som na sestru v spodnom prádle jazyk. Ona mi ukázala fakáča a zabuchla mi pred nosom. Ale ja som bola víťaz 
!
Pokračovaníe na budúce...
2025 ©